17 vedľajších účinkov života v Indonézii

Na Slovensku som už nejaký ten piatok, no rok v Indonézii a denná rutina, ktorá sa stala súčasťou môjho bytia sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Z Indo života som si osvojila niektoré lokálne zvyky, ktorých je ťažké sa zbaviť.

Rovnako, ako som po príchode do Indonézie prežívala kultúrny šok, aj keď som už v Ázii bola, po 3 dňoch cestovania domov a pristátí v Bratislave som sa cítila ako mimozemšťan. Všetci zrazu rozprávali po slovensky, takže som sa ešte aj po pár dňoch prichytila ako sa otáčam v reštaurácii, či sa mi to len zdá 🙂

Nikdy by mi nenapadlo, aký kultúrny šok sa dá zažiť vo vlastnej krajine.

Aby ste si vedeli predstaviť to, čo bolo pre mňa bežné, rozhodla som sa spísať zoznam vedľajších účinkov, ktoré život v Indonézii na mne zanechal a ktoré som si uvedomila až po návrate domov. Tí, čo ste už boli v Ázii asi budete vedieť, o čom hovorím 🙂

Bežná súčasť života v Indonézii, dôvod divných pohľadov na Slovensku

1. Pri zoznamovaní či ďakovaní sa automaticky ukloním, či chytím rukou za srdce. V Indonézii tak robím automaticky na znak úcty, no po pár divných pohľadoch doma som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku.

2. Nikto zrazu na ulici nepokrikuje “Hello Miss/Mister” a nikto si nechce robiť fotky.

Fotka s lokálnou dievčinou počas obradu musí byť.

3. Ako to, že tu takmer nikto nejazdí na motorke??

4. Prečo všetci jazdia po pravej strane a kruhové objazdy sú naopak?

5. Ázia podporí sebavedomie vkráčať do akejkoľvek premávky. Keby mám v Ázii čakať na všetky autá a motorky, kým prejdú, vystojím si pod sebou dieru.

Bežné čakanie na zelenú.

6. Vydržať týždeň bez masáže je priam nemysliteľné.

7. Na trhu pri kupovaní zeleniny sa objavuje nutkanie zjednávať.

8. Platiť za jedlo viac ako 2 eurá? To je zderstvo!

Čo podporuje produktivitu v práci! Tacos za 1 € 🙂

9. Lúčenie s kamarátmi sa nezaobíde bez hati-hati (v ind. dávaj pozor).

10. Hmyz už nie je viac nepriateľ.

11. Vybaviť všetko pri návšteve úradu na prvýkrát? Hmm, tu niečo nehrá.

Na pečiatku do pasu a duplikát víz som čakala takmer 3 mesiace a stálo ma to asi 7 návštev imigračného úradu. Pozitívna stránka veci: už viem cestu zo všetkých kútov Bali bez navigácie 🙂

12. Najpohodlnejšie je predsa behať naboso.

13. Zvláštne, že pred supermarketmi nie sú žiadne párty.

Počas EURO 2016 pred supermarketom.

14. Jedlo, ktoré nie je aspoň trochu pikantné, je bez chuti.

15. Domáce oblečenie sa zásadne nezaobíde bez sarongu. O pohodlnosti dostane prednášku aj najbližšia rodina, ktorá len dvíha obočie.

Aby ste mi verili, aj tento článok som písala omotaná v sarongu.

16. Po otázke “Ešte stále môžeme piť vodu z kohútika?” mama pozerala na mňa, či mi nešibe.

17. Výhovorka, že idem neskoro, lebo cesta bola zatvorená kvôli obradu, tu nejak nefunguje.

Obrad pri neviem akej príležitosti, vďaka ktorému som čakala pol hodinu 100 metrov od domu. #balilife

Cestovali ste po Ázii a máte konkrétne tipy, kvôli ktorým na vás pozerali doma ako na čudákov? 🙂 Napíšte mi do komentárov.

Dávka pozitívnej energie z mojich ciest vám môže pristávať pravidelne v schránke. Stačí sa zapísať 🙂