Som stará škola.
Verte alebo nie, ale mám rada klasické papierové zápisníky, do ktorých si píšem čokoľvek, čo mi napadne. Mám ich veľa. A keď sa hecnem, všetky myšlienky prepíšem do ľudskej reči a publikujem tu.
Indonézia, môj druhý domov
Dobre, hodím to na osud. Presťahovala som sa do nového bytu a jeden januárový deň som opäť prišla zničená z práce. Varila som si večeru aj obed na druhý deň, lebo kalendár naznačoval program, ktorý vylučoval nejaký dlhší čas na obed než zhltnutie porcie z umelohmotnej krabičky.
Do toho vyšiel z izby spolubývajúci a cez mojich 300 sťažností mi hovorí, či nechcem ísť do Indonézie. O Indonézii som nikdy nepremýšľala ako o mieste, kde by som mohla žiť. Vraj mi dajú aj štipko a víza a nemusím sa o nič starať.
O pár dní na to, som už cupkala na Veľvyslanectvo s prihláškou, premotivovaným listom, ktorý vysvetľoval prečo práve ja mám byť jedna z 25 šťastných.
A tak som tu. Dokonca o rok dlhšie než bol pôvodný plán.
Content marketing, chlieb môj každodenný
Nie som žiadne zázračné dieťa. Občas mám aj autorský blok, no väčšinou mám fakt dobré nápady. Mám rada to, čo robím a to mi dodalo guráž, aby som po dvojročnej pauze reagovala na ponuku práce na polovičný úväzok.
Naťukala som veľmi vtipný mail a voilá, o pár dní na to sme už skypovali o spolupráci. Tá spolupráca trvá dodnes. Bol máj 2015.
Odvtedy som napísala stovky strán textov, pracovala so skvelými klientmi a poučila sa zo začiatočníckych chýb.
Každý si je strojcom vlastného šťastia. Aj keď to možno potrvá a bude to ťažké, oplatí sa počkať.
Prečo The One Who Wanders?
Pretože som prirodzene zvedavá, neobsedím na jednom mieste a stále potrebujem hľadať a objavovať nové veci, či krajiny.
V čase, keď som rozmýšľala nad menom, hľadala som spôsob ako sa uživiť písaním na voľnej nohe.
Hľadala som odpoveď na to, či je naozaj toto životný štýl, ktorý chcem žiť a či neistoty, ktoré prináša práca na voľnej nohe stoja za to, každý deň sa posadiť za klávesnicu a začať ťukať zmysluplné vety.
Jediná vec, po čom som túžila, bola sloboda.
Motivácia behať hore dolu svetom bola silnejšia, než každý mesiac pípajúca smska z banky, že mi prišla výplata.
Dodnes si pamätám pocit, keď som niesla v rukách papier s výpoveďou, ešte teplý z tlačiarne. Možno sa to nepodarí a ja sa vrátim so sklopenými ušami späť. A možno sledovať ako sa to dá, bude to najväčšie dobrodružstvo.
Napísalo sa o mne:
TV Markíza: Úspešný príbeh Slovenky: Hodila strach za hlavu a splnila si svoj sen
PK Academy: Jedného dňa zbalila kufre, dnes žije na Bali
Naši expati: Najväčší kultúrny šok na Bali som mala z dopravy
Follower: V Indonézii ste centrom pozornosti
Miss Travel Fairy: Interview s Michel, ktorá našla svoj druhý domov na Bali
Zdolahore.sk: Na jeden deň v roku sa na Bali zastaví život, všetko je zatvorené, dokonca aj letisko
Dobré noviny: Na Bali sa raz ročne zastaví život
Surftheearth.eu: Čeští a slovenští blogeři odhalují své prvotní impulzy