Malajzia

Exotický ostrov Borneo: čo vidieť za 7 dní

Borneo bohey dulang

Keď sa povie Borneo, ľudia si ostrov spájajú väčšinou s divokou prírodou, džungľou a orangutanmi. Pamätám si, ako sme sa o Borneu učili v 7. triede na základnej škole. Geografiu som mala veľmi rada a vždy som snívala, že sa raz pozriem tak ďaleko. Preto by bol hriech nevyužiť priamu letenku z Bali do mesta Kota Kinabalu v provincii Sabah v malajzijskej časti Bornea.

Cestovať po Borneu vôbec nie je komplikované, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať a nemusí to stáť celý majetok. Ukážem vám, ako na to.

Jungle in Sepilok

Naše cestovateľské duo

Ako sa sem dostať?

Z Európy je najlacnejší variant letenka do Kuala Lumpur, kde rovno dostanete pečiatku do pasu a máte malajzijské víza na 60 dní zadarmo. Z Kuala Lumpur sa za pár eur prepravíte nízkonákladovou spoločnosťou Air Asia do mesta Kota Kinabalu.

Často sa objavujú lacné letenky do Bangkoku, to však trochu komplikuje situáciu, pretože vás neminie prestup v Kuala Lumpur.

I love Kota Kinabalu

Mapa miest, ktoré sme videli

Malajzijská časť Bornea je zložená z 2 provincii – Sabah, o ktorej píšem v článku a Sarawak, ktorú snáď precestujem v budúcnosti. Niektoré miesta ešte zjavne Google nepozná, takže na mape chýbajú, no v článku uvádzam linky, ako sa nakontaktovať priamo na majiteľov.

Deň 1 & 2 – Kota Kinabalu

Po prílete do najväčšieho mesta provincie Sabah, Kota Kinabalu, sme sa ubytovali v hosteli Sensi backpackers hostel. Jeho poloha je skvelá, aj pešo je odtiaľ blízko k najväčším ťahákom mesta. Má skvelú wifi, čo poteší všetkých digitálnych nomádov a okrem toho, stretla sa tu celkom fajn cestovateľská partička.

Návšteva Kota Kinabalu bola venovaná street foodu, prechádzkam, plánovaniu ďalších výletov a práci, pretože sme vedeli, že s internetom to mimo veľkých miest bude komplikované. Na druhý deň ráno stretla Silvia cestovateľku Naomi z Británie, ktorá sa objavila ako zázrak a pomohla nám naplánovať celý zvyšok týždňa.

Kota Kinabalu nebudete mať problém nájsť lacné a príjemné ubytovanie – nájdete ich všetky tu!

Graffiti Art v uliciach Kota Kinabalu

Graffiti Art v uliciach Kota Kinabalu

Vrátim sa opäť k jedlu. V Kota Kinabalu sa mi páčil mix rôznych ázijských kuchýň, preto ak máte radi jedlo z tejto časti sveta, mám pre vás 2 tipy:

Tip 1: Nočný trh v Kota Kinabalu je poteší oko aj chuťové bunky. Pri nádherne naservírovaných čerstvých morských plodoch sa môže ľahko stať, že si nebudete vedieť vybrať. Osobne nie som veľká kamarátka s morskými plodmi, no hladná som tiež nezostala. Od thajských, čínskych či malajzijských jedál – vyberať sa dalo z veľa vecí. Trh sa koná každý večer blízko Merlionu.

Tip 2: Kedai Kopi Yee Fung je klasické street food bistro na Jalan Gaya. Nie nadarmo sa vraví, že reštaurácie s minimálnou ponukou jedál sú najlepšie. Bistro ponúka iba 5 druhov jedál, ktoré varia fenomenálne. Práve tu som sa zaľúbila do laksy – tradičná malajzijská rezancová polievka, do ktorej sa pridávajú rôzne druhy mäsa alebo má vegetariánske verzie. Laksu som tu jedla dvakrát denne a poviem vám, že porciu za 7 MYR (1,40 €) som mala problém zjesť. Keď budete kdekoľvek v Malajzii, určite si laksu dajte.

Laska lovers

#oneselfiestickisnotenough 🙂

Chicken laksa

Laksa s kuracím mäsom – mňam

Deň 3: Presun do Sepiloku

Keď som bola malá, milovala som opice. Aj keď to bol najzapáchajúcejší pavilón v ZOO, dokázala som sa na ne pozerať nekonečne dlho. Číslo jeden na zozname toho, čo vidieť, boli orangutany. Smutné na tom je, že orangutanov vo voľnej prírode ubúda kvôli odlesňovaniu. O opustené mláďatá sa starajú špeciálne sirotince.

Za orangutanmi sme sa vybrali do malej dediny Sepilok. Z Kota Kinabalu sme sa odviezli mimo mesta na stanicu Inanam za 1,50 MYR (0,20 €) a odtiaľ ide autobus až k odbočke na Sepilok z hlavnej cesty. Trvá to 6 hodín a lístok stál 43 MYR (8,50 €). Domáci už očakávajú príchod autobusu a keďže do samotnej dediny sú to 2 km pešo, zviezli sme sa so šoférom za 5 MYR (1 €) na osobu.

Odporúčam počas cesty nezaspať, pretože to, čo uvidíte je niečo neuveriteľné. Dlhé polia palmových stromov a prázdne územia, kde bol kedysi prales, sú smutnou realitou, ktorú síce vidieť v telke alebo na sociálnych sieťach. Ale úplne iné je vidieť na vlastné oči, ako si ničíme jeden z najstarších dažďových pralesov na svete.

V úplne rovnakom čase, keď sme boli na Borneu, navštívil Leonardo DiCaprio Sumatru a zaujímal sa o tému odlesňovania. Výsledok môžete vidieť v jeho dokumente Before the Flood. Ak ste ho ešte nevideli, odporúčam pozrieť. Veľmi podobné zábery sme mali možnosť vidieť na Borneu.

Ubytovali sme sa v novootvorenom Nature Lodge Sepilok (pozor, nemýliť si s Nature Lodge Resort), ktorý je hneď na okraji džungle a jeho manažér je veľmi priateľský a ochotný poradiť. Asi 10 minút chôdze má otvorený stánok miestna pani a 7 MYR (1,40 €) za porciu si tu môžete dať lokálne malajzijské jedlo alebo placky Roti Kosong 1,50 MYR (0,20 €). Pozor, zatvára už o 19:00, takže ak to nestíhate, jedinou možnosťou najesť sa je spomínaný rezort.

Jungle Kid

Deň 4: Orangutany v Sepiloku

Hneď ráno sme zamierili do Sepilok Orangutan Rehabilitation Center, ktoré bolo otvorené už v roku 1964, aby pomáhalo zachraňovať opustené mláďatá. Vstup je 30 MYR (6 €) + poplatok za foťák. Čas kŕmenia začína o 10:00 ráno a o 15:00, v cene lístka si môžete pozrieť obe. V centre sa tiež starajú o malé orangutany vo veku 5 – 11 rokov, ktoré sa učia všetko ako malé deti.

Bola som zvedavá, čo je pravda na tom, že orangutany sú človeku podobné na 97%. Ono to tak skutočne bolo. Spôsob, akým držali jedlo a ich stavba tela boli fascinujúce. Tým, že majú na ruke 5 prstov, jedli úplne ako ľudia.

Orangutan's feeding

Keďže centrum je vybudované na okraji pralesa, orangutany tu majú prostredie, na ktoré sú prirodzene zvyknuté. Pralesom vedie asi 4-kilometrová trasa, kde sme sa prešli.

Bridge in the jungle

Sepilok jungle

V Sepiloku sa nachádza aj The Rainforest Discovery Center (RDC), ktorého cieľom je dávať do povedomia ochranu dažďových pralesov. Vstupné je 15 MYR (3 €). Najkrajšia časť sú kovové chodníky vybudované vo výške 35 metrov v korunách stromov, z ktorých je krásny výhľad. Nielen turisti, ale aj vedci sem chodia pozorovať unikátne druhy vtákov, ktoré hniezdia v okolitých stromov.  Na každom chodníku sú vysvetlivky aj s obrázkami vtákov, ktoré môžete vidieť.

Deň 5: Plavba riekou Kinabatangan v Sukau

Skoro ráno odchádzame zo Sepiloku do ešte menšej dediny Sukau. Rozhodli sme sa zaplatiť si odvoz autom, pretože autobusmi by sa to veľmi skomplikovalo. Za 50 MYR (10 €) nás odviezol priamo k ubytovaniu v RD Lodge, ktoré zabezpečuje aj plavby. Pripájam Facebook majiteľa, no ozvite sa mu čo najskôr, pretože v Sukau je veľmi slabý internet a jeho odpoveď nemusí byť okamžitá.

Majú viacero variantov, môžete si vybrať plavbu pri západe slnka, nočnú alebo rannú s východom slnka. My sme sa rozhodli iba pre jednu pri západe slnka a spolu s ubytovaním, večerou a raňajkami sme zaplatili 95 MYR (19 €). O 16:00 sme už sedeli v loďke a čakali, čo sa nám podarí uvidieť. Musím povedať, že sme mali šťastie a potvrdili to aj domáci. Videli sme divé slony, orangutany v korunách stromov, asi 3-metrového krokodíla, nosaté opice Proboscis, makaky a veeeeľa divých vtákov.

Seen a crocodile during the cruise

Prišli sme k nemu ešte bližšie, ale už som nemala dosť odvahy na ďalšie fotky 🙂

River Kinabatangan

Kinabatangan river cruise

Deň 6: Transfer do Semporny

Zobudili sme sa do tichého rána. Takého, kedy takmer počujete vlastné myšlienky, lebo naokolo vás sú len vtáky a blízka rieka. Kým sme čakali na raňajky, sadli sme si do hojdacej siete a užívali tento pocit.

The morning in Sukau

Keďže autobusy chodia z hodinu vzdialenej križovatky iba medzi 8:00 – 9:30, museli sme sa poponáhľať. Zviezli sme sa za 20 MYR (4 €) autom, ale keďže náš šofér bol neuveriteľne pomalý, zmeškali sme priamy autobus. Za 40 MYR (8 €) sme sa zviezli na križovatku a odtiaľ si museli zaplatiť minibus až do Semporny. Nebojte sa zjednávať. V tejto oblasti chodí autobusmi málo turistov, takže vám automaticky nasadia cenu 2 až 3-násobne vyššiu než platia domáci. Cesta nám trvala asi 6 hodín.

Semporna žije iba v okolí prístavu. Okrem nádhernej mešity mi v meste nič neprišlo extra zaujímavé.

Mešita v Semporne

Vybrali sme sa do miestnych spoločností, ktoré ponúkajú šnorchlovacie výlety a snažili sa nájsť čo najzaujímavejší variant. Za 130 MYR (26 €) sme si dohodli výlet na 3 ostrovy hneď na druhý deň ráno.

Keďže som sa ako dieťa takmer utopila, vody sa bojím ako čerta a pred mojou prvou šnorchlovačkou som bola dosť nervózna.

Deň 7: Šnorchlovanie

Skoro ráno sme vyrazili z prístavu v Semporne a našou prvou zastávkou bol ostrov Tetagan, kde žije kmeň Moken tzv. Sea Gypsies. Jedia len to, čo ulovia alebo dostanú od turistov, žijú v chatrčiach na vode, no to, čo dokážu na lodiach, som ešte nikdy nevidela. Hneď, ako sa k nim priblížila naša loď, zbehlo sa okolo nás niekoľko drevených lodiek s natiahnutými rukami detí, čakajúcich sladkosti a peniaze.

Sea gypsies Tetagan Island

Fotila Silvia Púchovská

Po tomto zážitku sa presúvame k ostrovu Bohey Dulang. Jeho vstupná brána je ako chodník do raja.  Cieľom bol najvyšší vrch ostrova s výškou 353 metrov, aby sa sa pozreli na okolité ostrovčeky. Tá výška nie je nič extrémne, no pridajte si tropickú klímu a slnko, ktoré neznesiteľne praží a hneď sú podmienky náročnejšie. Po 20 minútach sme sa ocitli na vrchu a ten výhľad bol ešte krajší, než som videla na obrázkoch.

Entrance to the Bohey Dulang island

An entrance gate to the Bohey Dulang island

Bohey Dulang island view

Bohey Dulang me and the guides

Slovak and Czech crew at the top of Bohey Dulang island

Slovensko – česká skupinka, ktorá sa stretla na ostrove Bohey Dulang 🙂

Hneď vedľa ostrova bola prvá zastávka na šnorchlovanie. Obavy zo mňa opadli pomerne rýchlo a užívala som si plávanie ponad nádherné farebné koraly.

snorkeling

Poslednou zástávkou je ostrov Sibuan s najtyrkysovejšou vodou akú som kedy videla. Celková dĺžka ostrova je len niekoľko metrov a žije tu len niekoľko Sea Gypsies.

sibuan island

Sibuan Island Semporna

Deň 8: návrat do Kota Kinabalu

Zo Semporny nás čakala 10-hodinová cesta autobusom naspäť do Kota Kinabalu. Nočný autobus stál 50 MYR (10 €) a aby to bolo zaujímavejšie, neočakávane sa cesta predĺžila o 2 hodiny. Asi po 2 hodinách jazdy sme dostali defekt a šofér mal problém autobus nadvihnúť a koleso vymeniť. Preto musel stopovať okoloidúce kamióny, aby mu požičali dostatočne silný zdvihák. Asi po hodine sa mu to podarilo, ďalšiu polhodinu trvala výmena a mohli sme pokračovať.

Šialenejšiu jazdu som ešte nezažila, celú noc som nemohla spať a dúfala, nech toto nie je moja posledná hodina. Keď som po 12 hodinách vystúpila na stanici Inanam v Kota Kinabalu, veľmi mi odlahlo. Bez srandy.

Najlepšia rozlúčka s Borneom? Jedna skvelá laksa.

DCIM100GOPROG0553612.

Tipy na záver:

  • V provincii Sabah sa nachádza najvyšší vrch Juhovýchodnej Ázie Mount Kinabalu. Mali sme v pláne ho zdolať, no ceny sú šialené a ovládané skupinkou ľudí, ktorá sprevádzané treky organizuje. Dobrý článok k tejto téme má Ivka Grešlíková aj s alternatívou, ktorú môžete zaradiť do svojej cesty.
  • Ak máte viac času, rozhodne sa vyberte aj do provincie Sarawak v západnej časti. Pre chalanov z webu Letenky za babku som napísala článok o Malajzii, kde nájdete aj tipy, čo vidieť v Sarawaku (za mňa je to Mulu).
  • V Sarawaku cestovali aj Janka s Palom z travelujeme.sk, prečítajte si napríklad o jaskyni Fairy Cave.

Ako sa backpacuje na Borneu? Pozrite si aj moje video.

Máte aj vy miesto na svete, kde ste túžili vycestovať už ako malí? Napíšte mi do komentárov 🙂

No Comments

Leave a Reply