Veľkosť Indonézie nespočíva len v počte ostrovov, no aj v rôznorodej kultúre, ktorú formoval islam, budhizmus, hinduizmus, konfucianizmus a kresťanstvo, meniacej sa z ostrova na ostrov. Indonéziu tvorí viac ako 300 etnických skupín a 700 jazykov, okrem oficiálnej indonézštiny. Týmto nechcem machrovať svojimi nadupanými vedomosťami, no predstavte si, aké jednoduché je v tak rôznorodej krajine vyrobiť si trapas.
Za ten čas, čo tu žijem, som sa naučila a prišla do styku s rôznymi zvláštnosťami, ktoré sprevádzajú každodenný život. Niektoré majú náboženský pôvod, niektoré sú len jednoducho zaužívané.
Aby ste vedeli, čo čakať po príchode, čítajte, čo sa smie a čo radšej nerobte (niektoré veci zo zoznamu platia vo viacerých ázijských štátoch).
Aby ste mali predstavu, aké vedľajšie účinky môže mať život v Indonézii, odporúčam tento článok.
1. Nikdy nechytajte hlavu ľudí a detí. Miestni totiž veria, že hlava je sídlom duše a je to veľmi neslušné. Doteraz si pamätám scénu z filmu Gran Torino, keď Clint Eastwood chytil za hlavu vietnamské dievčatko v dome jeho nenávidených susedov.
Nechytajte hlavu dospelých ani detí. Potom si vyslúžite takúto reakciu.
2. Keď vchádzate do domu, je slušné sa vyzuť, no v niektorých domácnostiach na tom netrvajú. Môže sa to tiež vyžadovať pred vstupom do obchodov alebo reštaurácii. Tam, kde vyzúvanie vyžadujú zvyčajne pred vstupom uvidíte množstvo topánok, no ak si nie ste istí, spýtajte sa.
3. Všetci vieme, aké je pohodlné sedieť na zemi v tureckom sede, no u žien sa to považuje za neslušné, najmä v konzervatívnych častiach Indonézie. Žena by mala mať nohy spojené. Môžete si dať obe nohy na jednu stranu, kľaknúť si a sedieť na členkoch.
4. Podávanie ruky pri pozdrave sa môže niekedy zdať ako veda a priznám sa, že stále som neprišla na systém, kto komu ruku podáva prvý. Zväčša sa držím v úzadí a keď mi niekto ruku na pozdrav ponúkne, jemne ju oboma rukami chytím a potom si obe ruky priložím na srdce. Lokálni sa takto zdravia na znak rešpektu a znamená to “Zdravím zo srdca”. Keď si vás niekto váži, môže si vašu ruku priložiť na čelo, čo je ešte vyšší level rešpektu a úcty. Mňa tak zdravili lokálne deti, domáci si takto uctievajú kňaza po odchode z chrámov.
5. Je neslušné ukazovať prstom na osoby, veci či miesta.
6. Na Bali sú na každom rohu poukladané košíčky s obetami. Nepatrí sa cez ne kráčať alebo ich odkopnúť, jednoducho ich obíďte.
7. Neprekračujte veci ani osoby, je to veľmi neslušné.
Ja som si takto vyrobila trapas v škole, keď som si neuvedomila, čo robím a v rýchlosti prekročila jeden hudobný nástroj pred učiteľom, ktorý bol dokonca z vyššej kasty. Doteraz sa za to hanbím!
8. Vždy používajte pravú ruku (alebo obe ruky), keď niekomu niečo podávate. Ak jete rukami, chytajte jedlo pravou rukou.
9. Ak niekomu nechávate odkaz na papieri, nepoužívajte červené pero, pretože si dotyčná osoba bude myslieť, že sa na neho hneváte. Ceruzka, modré alebo čierne pero sú fajn.
10. Zvyšovanie hlasu, kričanie alebo prejavy agresie sú vrcholne neslušné. Zachovajte si chladnú hlavu, nech sa deje čokoľvek a pokojným hlasom všetko vysvetlite.
Raz som sa s úsmevom takto “pohádala” s predavačom v obchode, pretože mi nablokoval niečo, čo som nechcela a odmietal mi vrátiť peniaze. Poviem vám, že je vtipné so smiechom hovoriť zamestnancovi, že chcete hovoriť s jeho nadriadeným 🙂
11. Keď idete k niekomu na návštevu, zvyčajne vám ponúknu občerstvenie a pitie. Chcú si vás takto uctiť, preto zabudnite na slovenské “aaa, však si nerobte starosti” a aj keď nemáte chuť, je slušné si aspoň trochu z niečoho dať.
12. Ak sa chystáte navštíviť chrámy, rešpektujte miestnu kultúru zahalením ramien a obviazaním spodnej časti tela sarongom. Pred mešitami sa vyzujte. Fotenie chrámov alebo obradov je zvyčajne povolené, no aj tak sa sluší vopred požiadať o povolenie.
13. V turistických lokalitách na Bali sa nad tým, bohužiaľ, nikto nepozastavujte, no moje odporúčanie je po ceste z pláže sa obliecť a nebyť len v plavkách. Je smutné vidieť “polonahých” ľudí na motorkách a modliacich sa Balijcov o pár metrov vedľa. V konzervatívnejších častiach Indonézie by ste v šortkách a tielku vzbudili veľmi nežiadúcu pozornosť, preto si zahaľte ramená a nohy aspoň po kolená.
14. Nebuďte prekvapení, keď sa po vás budú ľudia otáčať, zdraviť vás a pýtať sa, kam idete, odkiaľ ste, čo tu robíte, koľko máte rokov, či ste ženatý/vydatá. Nie sú drzí, je to len jednoducho indonézska verzia nášho rozhovoru o počasí.
Špeciálny kultúrny šok – doprava
Neoplatí sa snažiť pochopiť ju, pretože nemá pravidlá, ľudia tu bezpečnosť a pravidlá cestnej premávky nepoznajú ani z obrázkov. Zápchy, jazda v protismere, šialené predbiehanie – to všetko k miestnej doprave neodmylisteľne patrí. Stačí jazdiť svojím tempom a nepreceňovať svoje schopnosti. Nie je to nič, na čo by ste si nezvykli po pár dňoch.
Aké iné zvyky a kultúrne zvláštnosti ste zažili na svojich cestách? Dajte mi vedieť do komentárov.
No Comments