Menjangan a sever Bali: ako sme zapadli v džungli

Mesto Pemuteran a ostrov Menjangan sú síce mimo populárnych turistických cieľov na Bali, no práve ich autenticita s optimálnym množstvom turistom prilákala aj nás. Nehovoriac o tom, že oceán v blízkosti ostrova Menjangan skrýva krásny farebný koralový útes s rušným podmorský životom.

My sme sa vybrali klasicky – na motorke. Celá cesta trvala skoro 4 hodiny, vrátane nútenej zastávky v servise kvôli defektu a neočakávaným komplikáciám v džungli. O tom neskôr.

Vyrážali sme z Dalungu smerom na mesto Tabanan, za ktorým sa treba držať smeru Gilimanuk a potom Singaraja. Po odbočení z hlavnej rušnej cesty začína zážitok z jazdy. S prvými kopcami sa začínajú objavovať zelené ryžové terasy, ktoré sú podľa môjho skromného názoru krajšie než turisticky populárne Tegalalang. Nie nadarmo je región Tabanan najväčší producent ryže na Bali. Asi kvôli tomu, že tam neustále prší!

Komplikácia číslo 1

Dážď nenechal na seba dlho čakať, mikina s dlhým rukávom, pršiplášť a helma s predným krytom na oči sú pri jazde týmito končinami Bali nevyhnutnosť. A tu prichádza spomínaná džungľa. Keď idem niekam, kde cestu nepoznám, logicky zapínam navigáciu, no už sa mi párkrát stalo, že ma zavliekla cez les, kde bola iba prašná piesková cesta plná kameňov, prípadne pozostatky asfaltovej, pod čím si treba predstaviť asi 10 centimetrov hlboké jamy na každom pol metre.

Navigácia kázala odbočiť, tak sme odbočili a po úzkej cestičke pokračovali. Keď sa z cestičky so šírkou pre 2 motorky stal chodník pre 1 motorku, vegetácia okolo nás bujnela a dážď neustával, začali sa mi vynárať spomienky z poslednej skúsenosti zo série “Zavlečená do džungle”.

Napriek tomu, že navigácia tvrdohlavo trvala na tom, ze máme ísť 8 kilometrov rovno, zdravý rozum hovoril ee, tadiaľto cesta nevedie. Rozhodli sme sa otočiť to. Lenze všetko okolo nás bolo nasiaknuté dažďom, tak sme s oboma motorkami pri pokuse otočiť sa zapadli do bahna.

Nebolo mi všetko jedno, hlavne keď okolo nás nebolo ani živej duše (vlastne to som si hovorila, aby som upokojila svoju fóbiu z hadov). Zrazu počujeme šuchotanie, ja si už v hlave vravím, že to sa určite zver na nás chystá, no spoza nejakých stromov vyliezli dvaja balijskí šuhaji, zasmiali sa a motorky z vytiahli.

Poznámka pod čiarou: okrem motorky som zapadla po členky do bahna aj ja.

Komplikácia číslo 2

Štastlivo sme sa vrátili na hlavnú cestu a pokračovali. Asi 30 minút pred cieľom som začala za kamarátkami zaostávať a moja motorka nejak nechcela nabrať rýchlosť. Zastavila a naaa, defekt. Odtlačila som ju k prvému servisu, kde mali zo mňa, samozrejme, atrakciu. Ich dieťa sa ma bálo dotknúť, lebo ešte nevidelo takého človeka ako som ja. Po pár indonézskych vetách sa už dieťa smialo a ešte mi aj zakývalo na cestu.

Čakala som, že ma oprava bude stáť ešte viac ako u nás, predsa zarobiť na turistoch sa tu tak často nedá, no skoro som odpadla, keď si vypýtali 10.000 IDR (0,70 €). Prvé kilometre som šla radšej pomaly, vravím si, že za takú cenu to určite odflákol, no koleso vydržalo.

Hurá, sme tu!

Dorazili sme do Pemuteranu, ubytovali sa a šli vyskúšať naše šnorchlovacie vybavenie na zajtrajší veľký deň. Bolo to fajn ako rozcvička, no aj tak som sa tešila na Menjangan.

Keď nám celkom vyhladlo, rozhodli sme sa pohľadať lokálny warung. Neviem, kde boli všetky skryté, ale žiadny sme nenašli, a tak sme hladné zaparkovali pri reštaurácii Selini Cafe & Bakery, kde som sa zaľúbila do tohto stola. Presne takto si predstavujem ideálne zákutie na prácu.

Záhradou sme prešli priamo na pláž a videli krásny západ Slnka a okolité hory.

Na druhý deň sme už o 7 ráno sedeli v aute a fujazdili do prístavu. Ide sa šnorchlovať k maličkému ostrovu Menjangan.

Nachádza sa tesne vedľa susednej Jávy a zaujímavý je tým, že na ňom žijú divé jelene. Ostrov je neobývaný, zdržuje sa tu len lokálny kňaz, ktorý sa stará o chrám, kde sa Balijci chodia modliť.

Cesta loďou k nemu bola zážitok. Obloha a okolité hory, dokonca aj sopka Kawah Ijen so sírovým jazerom v jej kráteri, kde som sa bola pred pár mesiacmi pozrieť. A koralový útes? Naozaj krásny, oplatí sa sem merať cestu. Síce nám počasie veľmi neprialo a takmer po celý čas pršalo, vo vode je to aj tak jedno.

Pre mňa bol najväčší zážitok, že som našla Nema! 🙂 Mrknite video, sú tam zábery aj z Menjanganu.

Prešli sme sa aj po ostrove a naozaj okolo nás pobehovali 2 divé jelene. Trošku som sa bála, ale odignorovali nás a pokračovali vo svojom programe.

Bali v tejto časti ostrova vyzerá úplne inak, takže ak máte dobrodružnejšiu povahu a 1 noc navyše, Pemuteran a Menjangan stoja za tú dlhú cestu. A keby vás už opúšťali sily, pomyslite si na mňa – cestou naspäť som som 4 hodín celkovej cesty šoférovala 3,5 hodiny v takom daždi, že som silu kvapiek cítila aj cez mikinu a pršiplášť. Ako bonus, som uviazla kvôli zaplavenému mostu v Tabanane.

Cena bola trošku vyššia, no keď počítam aj požičanie masky a plutiev deň pred tým, tak 600.000 IDR (42 €) je fajn. Bývali sme v homestay, ktorý vlastní miestna rodina. Ceny za ubytovanie sú skvelé, viete zohnať izbu s raňajkami už od 10 €.

Je jedno či si backpacker alebo uprednostňuješ vyšší komfort, v Pemuterane si každý nájde to svoje. Klikni nižšie a ukážu sa ti možnosti ubytovania.