Neobjavený Flores: dobrodružstvo len hodinu cesty z Bali

Stále turistami neobjavený Flores prekvapí svojou autentickosťou, srdečnosťou ľudí a prírodou, že neviete, kam skôr namieriť objektív foťáku.

Desiaty najväčší ostrov Indonézie dostal meno od Portugalcov, v portugalčine znamená kvety. Vplyv Portugalcov je citeľný hlavne vo východnej časti ostrova, najjednoduchšie to rozpoznáte na menách, pretože každý tretí človek mal priezvisko Da Silva.

Ako sa sem dostať?

Ostrov leží len hodinu letu z Bali, odkiaľ je týždenne niekoľko priamych leteckých spojení so spoločnosťami Wings Air a Nam Air do miest Labuan Bajo, Ende a Maumere. Spiatočná letenka z Bali stojí priemerne okolo 80 €. Už len samotný prílet na Flores je zážitok. To, že ste blízko spoznáte podľa malých ostrovčekov, ktoré sa začínajú objavovať po preletení cez Lombok a Sumbawu.

Pohľad z lietadla pred pristávaním v Labuan Bajo

Prečo ísť?

Flores je tak odlišný od Bali a autentický, že som sa skutočne cítila ako v Indonézii. Tej divokej, tradičnej, kde vám deti aj dospelí kývajú a kričia “Hello”, s nádhernými výhľadmi, prírodou, prázdnymi plážami, pôvodnými kmeňmi, ktoré sú pyšné na svoje zvyky a kultúru.

Ako cestovať?

Miestni volajú lokálne cesty “špagety”. Pozrite sa na fotky a pochopíte prečo 🙂 Cez ostrov sa tiahne hlavná “magistrála” Transflores Highway, no v tomto prípade zabudnite na všetko, čo sa vám vybaví pri slove highway. Niektoré úseky sú úplne nové, že schovajú do vačku aj slovenské diaľnice, no potom sa ocitnete na rozbitej poľnej ceste s dierami, kedy si hovoríte “Ach, zlaté slovenské výmoly po zime”.

Každopádne, Transflores Highway prechádza veľkými mestami, dedinami, zaspatými osadami, popod vysoké útesy, kde obchádzate veľké kopy spadnutej zeminy a stromov, ktoré sa chvíľu pred vaším prejazdom zosunuli. Aj to, bohužiaľ, patrí k obdobiu dažďov v Indonézii.

Čo všetko uvidíte z Transflores Highway? Fotky povedia viac ako slová. 

Keď náš šofér musel upraviť polohu kameňov, aby sme vôbec most prešli.

Ak máte dostatok času a chcete zažiť fakt super dobrodružstvo, jednoznačne choďte motorkou. Nevýhoda je, že ak neprichádzate s vlastnou motorkou, budete si ju musieť požičať aj vrátiť na rovnakom mieste, takže cestu absolvujete dvakrát. Ak prichádzate so svojou motorkou, viete si ju poslať trajektom napríklad na Bali, no to je tiež proces sám o sebe, ktorý je komplikovaný. My sme si požičali motorku na 1 deň v Maumere a stála 100 000 IDR (7 €).

Ďalšia možnosť je cestovanie autobusmi, ktoré jazdia medzi veľkými mestami ako Labuan Bajo, Ruteng, Bajawa, Maumere. To však zaberie veľa času a do odľahlejších častí si aj tak budete musieť zorganizovať ďalší odvoz. Preto je táto možnosť vhodná, ak nemáte časové obmedzenie a je vám jedno, ako dlho budete cestovať. Nám sa pošťastilo stopnúť nákladiak, ktorý nás trochu adrenalínovým spôsobom odviezol z Moni do Maumere. 

Cestovanie v úložnom priestore nákladiaku

Najefektívnejšia cesta je prenajatie auta so šoférom, najmä ak cestujete ako väčšia skupina. My sme mali šťastie, že sme sa v hosteli spoznali s ďalšími dievčatami a prenajali si auto spolu. Na 4 dni to vyšlo 570 000 IDR (40 €) na osobu s tým, že sme si vopred dohodli trasu.

Najpohodlnejšie cestovanie v požičanom aute so šoférom

Kde sa ubytovať?

Najlepšiu cenu zjednáte priamo na mieste. Za izbu sme platili od 80 000 IDR do 150 000 IDR (5,60 € – 10 €). Zvyčajne si cez Booking.com vytipujem niekoľko ubytovaní, ktoré osobne navštívim a jednoducho sa na cene dohodneme. Ak nemáte veľa času na obiehanie ubytovaní, aj vopred zoženiete zoženiete fajn ubytovania – stačí bookovať deň vopred, dajú sa nájsť aj last minute zľavy. V Indonézii odporúčam pozerať aj stránky Agoda.com a Traveloka.com.

Čo vidieť za 9 dní na Florese?

Okrem miest, ktoré spomeniem, sme navštívili aj Maumere, no úprimne, nenašla som tam nič zaujímavé, čo by stálo za videnie – je to len praktická zastávka a miesto odletu naspäť na Bali (v mojom prípade do Východného Timoru). Odporúčam len nočný trh, kde som sa kvalitne objedla 🙂

Labuan Bajo

Malý prístav na západnom cípe ostrova je ako zaspatá dedina, ktorú prebúdza rastúci záujem o spoznávanie neďalekého Národného parku Komodo. Labuan Bajo je maličké, všetko dôležité sa sústreďuje na jednej ulici, kde na vás trúbia krúžiace angguny, motorky, bicykle, domáci vykrikujú a snažia sa naplniť lode na šnorchlovačky či potápanie.

Cesta je tiež lemovaná niekoľkými lokálnymi reštauráciami so super jedlom. Ak chcete vidieť krásny západ slnka, odporúčam Le Pirate. Majú aj malý bazén a každý večer o 19:30 premietajú na veľkom plátne filmy.

Západ slnka z bazénu v Le Pirate

Ubytovanie s výhľadom na celé Labuan Bajo a okolité ostrovy si booknite v Ciao Hostel za 150 000 IDR (10 €) na noc za posteľ v dorme. Majiteľ Alex má neodškriepiteľný taliansky temperament, v hosteli je super komunita cestovateľov, dobrý internet pre tých, čo potrebujú pracovať a hlavne, hostel je úplne nový.

Fotka: Kristýna Schönová – A aký výhľad z práce máte vy?

Foto: Kristýna Schönová

Komodo

Nikde na svete neuvidíte najväčšie žijúce jaštery, len v Národnom parku Komodo. My sme si povedali, že celodenná plavba postačí, no ak máte v pláne vidieť viac ostrovov, videla som ponuky aj na viac dní s prenocovaním na lodi. Trasy sa tiež rôznia, jednoznačne odporúčam nevynechať ostrov Padar. Plavba stála 500.000 IDR (35 €) vrátane obeda, kávy a vody. Vstup do NP Komodo je pre cudzincov 250.000 IDR (18 €).

Čítajte viac o tom, ako plavba na Komodo prepísala rebríček mojich TOP zážitkov.

Wae Rebo

7-hodinová cesta autom z Labuan Bajo a 2 hodiny trekovania džungľou sú len malá obeta za možnosť návštevy tradičného kmeňa, žijúceho v dedine Wae Rebo. Keď aj nemáte čas na presun východne, určite si Wae Rebo zaraďte do plánu. Cena 325.000 IDR (cca 23 €) za nocľah, večeru a raňajky + 50.000 IDR (cca 3,50 €) poplatok za skupinu. 

Prečo je Wae Rebo skúsenosť, na ktorú len tak ľahko nezabudnete? Čítajte viac v článku.

Ryžové polia v dedine Cancar

Ľudia na Florese si povedali, že budú iní aj v pestovaní ryže, a preto nemajú klasické terasovité ryžové polia, ale v tvare pavúčej siete. Čím väčšie sú, tým bohatšia rodina ich vlastní. Vstup je 15 000 IDR (1 €).

Ryžové polia na Florese

Kelimutu

Pamätám si, keď som dostala zadarmo k nejakému nákupu knihu Best of Travel od Lonely Planet. V roku 2015 spomínali Flores a Národný park Kelimutu ako novú, neobjavenú destináciu a vravela som si, že sem určite musím ísť.

Pod Kelimutu leží dedina Moni, z ktorej sa skoro ráno vychádza v ústrety východu slnka nad sopečnými krátermi vo výške 1840 m nad morom. Počítali sme s tým, že môže byť aj zamračené, však počas obdobia dažďov jeden nikdy nevie a naše obavy sa, bohužiaľ, naplnili. Zážitok to však vôbec nepokazilo.

Ak začínate výstup priamo z Moni, je potrebné si privstať. Na hlavné parkovisko sa dá dostať bez problémov autom alebo na motorke, cesta je prekvapivo kvalitná. Z neho potom trvá cesta iba 20 minút.

Kelimutu bolo vyhlásené za národný park v roku 1992. Vnútro kráterov vypĺňajú 3 jazerá – Tiwu Ata Bupu (Jazero starých ľudí), Tiwu Ko’o Fai Nuwa Muri (Jazero mladých chlacov a dievčat) a Tiwu Ata Polo (Zakliate jazero). Farba jazier sa mení podľa koncentrácie síry vo vode, tak sa môže stať, že keby som sa sem o pár rokov vrátila, jazerá budú mať tmavšiu farbu než je terajšia tyrkysová. Vstup pre cudzincov stojí 150 000 IDR (10,60 €), v nedeľu 225 000 IDR (16 €). 

Dedina Bena

Tradičná dedina v blízkosti mesta Bajawa je oveľa turistickejšia než Wae Rebo, pretože je úplne jednoducho prístupná z hlavnej cesty. Dedinu tvoria 2 rady typických domov. V strede medzi radmi sa nachádzajú svätyne, ktoré symbolizujú mužského (ngada) a ženského predka (bhaga). Sem potom kladú obety na znak úcty. Vstup stojí 25 000 IDR (1,70 €).

Miestny zvyk hovorí, že vždy keď sa na niektorom z domov robí zmena, musia naň pripnúť hlavu z býka. Na všetkých domoch visí niekoľko hláv.

Byvolie hlavy, ktoré musia v dedine vždy obetovať, keď sa na domoch vykonávajú zmeny

Pantai Koka

Asi najkrajšia pláž, akú som doteraz v Indonézii videla. Prázdna, priam neuveriteľne čistá, s bielym pieskom a priezračnou vodou. No hotová rozprávka. Vstup a parkovanie 20 000 IDR (1,40 €).

Flores bol po dlhom čase na Bali presne tým osviežením, vďaka ktorému si uvedomíte, aká je Indonézia rôznorodá.