Plavba na Komodo prepísala rebríček TOP zážitkov

Komodo bolo na mojom checkliste ako prvé miesto, ktoré musím vidieť, keď som sa dozvedela, že som dostala štipko na Bali. O varanoch som čítala niekoľko článkov a keď sme sa konečne rozhýbali a kúpili letenky na Flores, nevedela som sa dočkať.

Prečo je Národný park Komodo taký špeciálny?

Národný park Komodo oficiálne vznikol v roku 1980 a je domovom najväčšieho žijúceho jaštera Varana komodského, ktorého nenájdete nikde inde na svete. Rozkladá na 3 väčších ostrovoch (Komodo, Padar a Rinca) a ďalších malých, kde pár stovkám Indonézanov robí spoločnosť asi 4000 varanov, opíc, hadov, vtákov a iných zvierat, ktoré si nažívajú v hlbokej džungli.  

Uznávaný dokumentarista David Attenborough natočil video o varanoch, ktoré sa na BBC vysielalo už v roku 1956. Ukážku z neho nájdete nájdete na tomto odkaze.

Snažila som sa zistiť, prečo varany žijú práve tu a ako sa sem dostali, najmä keď nálezy ich pobytu objavili pred miliónmi rokov v Austrálii, no nikto to nevie zdôvodniť. Nevadí.

Varany sú vskutku zaujímavé zvieratá, predátori v pravom zmysle slova. Nekašlú sa s tým a jedia sa aj navzájom. Samice majú dôkladné maskovacie techniky na hniezda, kde znesú vajíčka, pretože aj tie sa stávajú potravou pre iné varany. Z vajíčok sa mláďatá liahnu po 8 až 9 mesiacoch, no kvôli lačným chutiam svojich starších spoluobyvateľov sa skrývajú na vrcholoch stromov (zvyčajne jedného konkrétneho druhu palmy), aby prežili.

Varany majú papuľu plnú slín, ktoré obsahujú jedovaté baktérie. Pôvodne som si myslela, že už len samotné sliny sú jedovaté a zabíjajú, no našla som tento článok od National Geographic, podľa ktorého slinami omámia zviera, aby bolo neschopné vzorovať, a potom ho usmrtia a zožerú. Neviem či je to tak, skúšať nebudem.

Náš sprievodca ma donútil urobiť túto fotku a naozaj mi nebolo všetko jedno

Z fotky sa to možno ani nezdá, ale dokážu dorásť až do 3 – 4 metrov a vážia aj 70 kíl. Aj takému veľkému a ťažkému telu, dokáže na krátke vzdialenosti utekať rýchlosťou 20 km/h. Hovorí sa, že keby sa za vami varan rozbehol treba bežať cik – cakovo, pretože kvôli dlhému chvostu oni dokážu bežať iba rovno.

Trasa plavby

Nechali sme si poradiť od miestnych, že jedeň deň bude stačiť a mali pravdu. Moja podmienka bola, okrem ostrova Komodo, zastávka na susednom menšom ostrove Padar.

1. Padar Island

Odchádzali sme 5:30 ráno z prístavu Labuan Bajo. Prvá zastávka bol ostrov Padar. Vyliezli sme až na vrchol malého kopca, čo trvalo asi 20 minút. Výhľad som už mala poctivo naštudovaný z kadejakých profilov na Instagrame, takže som sa tešila ako malé dieťa, keď som konečne mohla vidieť tú krásu na vlastné oči. Cesta na Padar trvá asi 3 hodiny.

2. Komodo Island

Z Padaru je to ďalšia hodina cesty na Komodo, kde sme hneď po ukotvení lode dostali sprievodcu a vyrazali za varanmi. Napriek tomu, že Komodo navštívia ročne tisícky turistov, my sme v džungli stretli len jednu ďalšiu skupinu asi 7 ľudí (plus nás 5 so sprievodcom).

Ako tak kráčame, prvého varana sme videli len tak leňošiť pod stromom. Boli sme úplne ticho a naživo vyzerajú ešte gigantickejšie, že som sa k nim až bála priblížiť. Sprievodca nás posmeľoval, no pri pohľade na jeho dlhočizný chvost, obrovské laby a papuľu, som si to rozmyslela.

Ten pocit, keď sa k vám blíži 3-metrový varan

Druhého sme stretli na chodníku, kráčal priamo k nám. Ďalšie sa zdržiavajú blízko kuchyne, tam sme videli aj jedného, podľa sprievodcu asi 30-ročného starčeka. Nezabudol podotknúť, že už mu veľa času asi neostáva, pretože ho ostatné varany zožerú.

Tento pochudnutý starček má viac ako 30 rokov

3. Pink Beach

Po asi hodinovej prechádzke vyrážame na druhú stranu ostrova, kde nás čaká prvá šnorchlovačka blízko Pink Beach. Svoje sfarbenie získava vďaka červeným koralom, ktorých častice sa zmiešajú s bielym pieskom a vytvárajú ružovkastý odtieň. Záleží to však od prílivu, intenzita ružovej farby sa mení.

Z lode na pláž to bolo asi 20 metrov, no tie prúdy boli neuveriteľné! Najhoršie bolo doplávať späť k lodi, pretože prúdy ma od nej stále ťahali preč. Nakoniec mi museli dokonca hodiť lano a pritiahnúť ma späť. To nás ešte čakala posledná zastávka a šnorchlovanie s mantami, ktoré milujú silné prúdy.

4. Manta Point

Brazílčanka, ktorá bola s nami a potápala tam deň predtým ma vystrašila, keď povedala, že prúdy sú tam naozaj oveľa silnejšie. Už som fakt nemala silu, tak vravím, že teda Manta Point vynechám a počkám na lodi. Našťastie bol náš kapitán ochotný ísť s loďou za nami, takže sme sa nemuseli vracať.

Tie prúdy boli neskutočné! Skočila som z lode a hneď ma to odnieslo o 5 metrov ďalej. Kapitánov pomocník však šiel s nami a ukázal nám, kadiaľ treba prúdy oboplávať, takže sme to zvládli. Manty boli obrovské, v hĺbke asi 15 metrov ich plávalo 5 v skupine.

Totálne vyštavené sme to za 3 hodiny zmákli späť do prístavu v Labuan Bajo, kde sme dorazili okolo 18:00.

Ako sa sem dostať a koľko to stojí?

Prileteli sme z Bali do Labuan Bajo na západnom cípe ostrova Flores. Spiatočná letenka stojí okolo 80 €. Labuan Bajo by som ani nenazývala mestom, pretože je rozlohou veľké asi ako Staré mesto v Bratislave.

Ubytko sme zohnali v novootvorenom Ciao hosteli, ktorý vlastní uletený Talian Alex. Stretli sme tam super cestovateľov, majú výborné talianske jedlo a kávu, a keďže pre mňa je dôležitý aj internet na prácu, odporúčam toto miesto aj pre nomádov. Ako bonus k cene máte tento výhľad.

Fotka: Kristýna Schönová – A aký výhľad z práce máte vy?

Alternatívna možnosť je niekoľkodňová plavba z ostrova Lombok so zastávkami na Sumbawe a priľahlých ostrovoch a cieli v Labuan Bajo. Počas našej návštevy bolo more rozbúrené, takže plavby boli pozastavené.

Celé dianie v Labuan Bajo sa koncentruje na jednej ulici, ktorá vedie k prístavu. Stačí sem zbehnúť a zjednať si loď, ktorou sa dostanete na Komodo.

Plavba stála 500.000 IDR (35 €) vrátane obeda, kávy a vody. Môžete byť šikovnejší alebo mať šťastie na väčšiu skupinu a výjde vás lacnejšie. Vstup do NP Komodo je pre cudzincov 250.000 IDR (18 €).

Trasy sú rôzne, pretože čaro NP Komodo nie je len vo varanoch, ale aj v krásnych plážach a podmorskom svete, preto sú súčasťou zastávky na šnorchlovanie.

Ak toho chcete vidieť viac, hľadajte plavbu s prenocovaním na lodi. Platí, že čím viac ľudí, tým lepšiu cenu viete zjednať. Menšie skupiny cestovateľov sa zvyknú spájať, dokonca aj samotné spoločnosti, ktoré plavby organizujú majú často na tabuliach vyvesené nápisy, že hľadajú ľudí.

My sme plavbu absolvovali v januári, ktorý je spolu s februárom asi najhorší mesiac na cestovanie kvôli obdobiu dažďov, no aj tak sme sa v hosteli spoznali s 3 ďalšími kočkami, s ktorými sme síce nešli na plavbu, ale cestovali po ostrove. Bolo síce zamračené, no aj tak sme si to parádne užili. 

Zodpovedne prehlasujem, že tento zážitok je po nocovaní v dedine Wae Rebo, orangutanoch a šnorchlovaní na Borneu v TOP 3 toho, čo som kedy zažila.