Prečo mám rada pomalé cestovanie?

V poslednej dobe sa mi stáva, že sa často zamýšľam nad konverzáciami, ktoré mávam s kamarátmi.

Veľa ľudí sa ma nezávisle od seba pýtalo, čo všetko som už stihla počas cestovania vidieť. Keď odpoviem, že nemám chuť obchádzať všetkých XY chrámov a radšej sa len tak prechádzam alebo idem na nočný trh a ochutnávam jedlo, nasleduje začudované: “ako je to možné, však si v novej krajine.”

Začalo mi to vŕtať v hlave.

Cestovanie nie je o kŕči

Zažila som to z oboch strán.

Mala som obmedzený čas na cestovanie popri práci v kancelárii a na druhej strane, teraz sedím v kanceláriách krížom krážom po svete a užívam si ten pravý slow traveling, ktorý je o dlhodobom cestovaní.

Nikdy som však nechápala, ako niekto dokáže celé dni kráčať s bedekrom v rukách a odškrtávať si, koľko z “top 10 miest, ktoré musím vidieť” už má za sebou.

Áno, aj ja sa inšpirujem, pozriem si fotky a chcem vidieť pekné miesta. Jedno, maximálne dve.

Potom si radšej namiesto ďalšieho kostola sadnem do kaviarne v bočnej uličke, kde mi majiteľ naservíruje bohovské espresso a koláč aj s výkladom rodinného receptu. Na druhý deň som sa tam zasa a už ma zdraví po mene. Pamiatky počkajú 🙂

Do Berlína som prichádzala s tým, že si pozriem Brandemburskú bránu a zvyšok sa uvidí. Nakoniec nás majiteľ nášho AirBnb zobral na super prechádzku, porozprával o meste a skončili sme s ďalšími cestovateľmi pri pivku.

Nebojte sa nechať unášať atmosférou.

Práve spontánne momenty a náhodné konverzácie vám odkryjú reálnu tvár miesta, kde sa nachádzate. Aj víkend v meste sa dá užiť bez toho, aby ste nutne museli vidieť všetky pamiatky. Ibaže by ste boli skutočne maniak na pamiatky a pomalé cestovanie by vás nudilo.

Spomaľte a začnú sa diať veci

Nielen v cestovaní, ale aj v iných oblastiach života sa mi osvedčilo pravidlo, že kvalita vyhráva nad kvantitou.

Presne z tohto dôvodu mi je úplne fuk, že som za týždeň v Thajsku bola iba v jednom národnom parku, ktorého návštevu mi prekazil dážď a že som videla iba jeden chrám.

Namiesto toho som už hodinu po pristátí sedela v reštaurácii s thajskou majiteľkou hostela a bola pozvaná na obrad v chráme. Na druhý deň mi porozprávala o lokálnych kmeňoch, o tom ako ich kráľ učil pestovať a predávať kávu, odporučila miesta, ktoré navštíviť, aby som sa vyhla návalom ľudí.

Nebojte sa vynechať klasické pamiatky a buďte otvorení zmenám plánu.

Úplne skvelé je len tak sadnúť na motorku, s foťákom v ruke a nechať sa prekvapiť, kam nás to zaveje. Alebo sa potulovať po meste, ochutnávať jedlo, kávičkovať a pozorovať ľudí.

V mojej obľúbenej reštaurácii na Bali ma poznajú po mene od prvého týždňa, pýtajú sa na mňa kamarátov, keď som odcestovaná a vždy sa zvítame ako rodina, keď sa vrátim po dlhšom čase späť.

Zážitky pri pomalom cestovaní nadobúdajú úplne inú silu.

Nie je to názov chrámu, ktorý si budem pamätať o pár rokov, ale to ako som priniesla košíček s obetou, kľačala a vnímala energiu a pokoru ľudí, ktorí sa okolo mňa modlili.

Budem si pamätať, ako som sa nechala na motorke unášať až tak, že som skončila v džungli. Alebo ako sa so mnou vždy v reštaurácii podelili o tofu, lebo vedia ako ho mám rada a nemajú ho v ponuke.

Prečo je pomalé cestovanie skvelé?

1. Spoznáte hlbšie miestnu kultúru, pochopíte, prečo robia veci inak, pomôže vám to odbúrať predsudky, zamyslíte sa nad sebou a získate nový pohľad na svet.

2. Pomalé cestovanie vás zavedie na miesta, kam sa bežne cudzinci nedostanú, pretože tí fanaticky nasledujú všetky top odporúčané miesta.
3. Ušetrí kopu nervov a sklamania, keď vopred pripravený plán stroskotá. Nikdy totiž neviete, či sa dané múzeum nie je zatvorené alebo či fontána nie je práve zakrytá veľkou plachtou kvôli rekonštrukcii.
4. Oveľa viac si miesta užijete a zážitky budú oveľa silnejšie. Len si predstavte namiesto šóry na Eiffelovku piknik v Parc du Champ de Mars a užiť si výhľad na nezaplatenie. 
5. Zažijete maximálny oddych, pretože vás nebude stresovať bobrík pochybností, či ste naozaj všetko z plánu stihli.
6. Bude vás to stáť menej peňazí. Vilka na týždeň je lacnejšia voľba než každodenné presúvanie po hoteloch. Ušetríte tiež na doprave, pretože sa nebudete musieť konštantne presúvať.

Len si predstavte, že sa ocitnete v nejakej príjemnej vilke v Toskánsku, prejdete sa úplne relaxačným tempom po dedinách s výhľadom na vinice. Zablúdite do malej trattorie, kde si dáte pohár červeného. Alebo sa ráno vyberiete na miestny trh, kde si nakúpite čerstvú zeleninu a ovocie.

Úplne sa rozplývam pri tejto predstave a pravdupovediac, keď sa vrátim do Európy, pravedpodobne niečo podobné podniknem.

Viem, že nie každý má neobmedzený čas na cestovanie.

Preto sa čudujem, ako si tých 20 dní dovolenky ročne dokážu ľudia premárniť šialeným behaním hore dolu po nejakom meste a ešte sú sklamaní, keď niečo je zatvorené alebo prší.

Stresu je každý deň dosť, tak na čo si ním zbytočne kaziť chvíle relaxu.

Nebojte sa spomaliť a na budúcu cestu sa vyberte len tak, bez sprievodcov a plánov a dajte mi vedieť, ako ste si to užili 🙂