Východný Timor a 7 miest, ktoré treba vidieť

Mladá krajina, ktorú ročne navštívi ešte menej turistov než parížsky Louvre za jeden mesiac, si ťažko vybojovala nezávislosť a turistov sa snaží vítať so srdečnosťou sebe vlastnou. Opustené pláže, krásne hory a hlavné mesto plné kontrastov je len malá ochutnávka toho, čo vo Východnom Timore musíte vidieť.

Aké je to cestovať v krajine bez turistov som písala v tomto článku.

1. Dilí

Hlavné mesto je, samozrejme, sídlom všetkých dôležitých štátnych inštitúcii. Prezidentský palác aj Vládny palác sú krásne budovy v koloniálnom štýle, ktoré nie je možné prehliadnuť.

Miestni sú na hrdinov, ktorí bojovali za nezávislosť krajiny patrične pyšní. Predseda nezávislosť presadzujúcej strany FRETILIN Nicolau Lobato, ktorý bol pri boji proti okupačnej armáde zastrelený, má v hlavnom meste Dilí obrovskú sochu a jeho podľa neho pomenované letisko.

Xanana Gusmão sa stal prvým prezidentom po vyhlásení nezávislosti v Dilí je po ňom pomenované kultúrne centrum s múzeom, veľmi príjemnou kaviarňou a internetom. Vstup do múzea je zadarmo.

Čo dostalo najviac mňa, je Arquivo & Museu da Resistência Timorense, ktoré mapuje kompletnú históriu Východného Timoru od jeho osídlenia, príchodu Portugalcov, cez okupovanie Indonéziou až po súčasnosť. Strávila som tu viac ako 2 hodiny. V múzeu sú všetky dôležité dokumenty, dobové fotografie, filmové ukážky, dokonca sú tam vystavené pozostatky obetí vyššie spomínanej masakry na cintoríne Santa Cruz. Niektoré situácie a výpovede ľudí sú silné, že mi bolo miestami doplaču. Je v ňom zákaz fotiť, takže viac info na oficiálnej stránke. Vstupné je 1 $.

Z mesta si urobte prechádzku k 27 metrov vysokej soche Cristo Rei, ktorá sa týči na kopci nad mestom. Vedú k nemu desiatky schodov, no výhľad je parádny. Ide sem aj mikrolet číslo 12.

Ten prechádza okolo Areia Branca, ktorá je lemovaná drahšími reštauráciami s výhľadom na pláž. Oplatí sa sem prísť na západ slnka.

Na nákupy sa vyberte na Tais Market. Tais je timorská verzia sarongu, je to ručne tkaná látka, ktorou sa miestni zahaľujú. Nájdete tu však aj kopec iných darčekov. Základné pravidlo – ZJEDNÁVAŤ.

Zaujímavá je aj výstava Chega! v priestoroch bývalej väznice. Vstup je zadarmo, no budovu je ťažké nájsť, pretože nie je inak označená. Stačí sa spýtať ľudí na ulici na CAVR budovu a prejsť cez jej vstupnú bránu.

Na záver dňa veľa ľudí trávi čas na promenáde neďaleko prístavu, volá sa Largo de Lecidere.

Po Dilí sa dá presúvať mikroletmi, ktoré jazdia krížom krážom a jedna cesta stojí 0,25$ (25 centavos). Mimo Dilí si na cestovanie a presuny treba vyhradiť viac času, pretože sú veľmi pomalé.

Najlacnejšie ubytovanie v Dilí, aké som našla je v Dilí Central Backpackers Hostel. Noc s raňajkami vyšla 15$, bola tam super komunita cestovateľov, bezproblémový internet a čisto. Pešo je to blízko k všetkému dôležitému v meste a o pár ulíc ďalej je supermarket.

Kúpila som si tu aj lokálnu sim kartu od operátora Telkomcel (alternatíva je Timor Telecom, mal lepšie pokrytie v horách), ktorá stála 5$ aj s 1.1 GB internetovým balíčkom.

2. Ostrov Ataúro

Šnorchlovanie alebo potápanie v okolí Ataúro je ako rozprávka. Ponoriť sa pod hladinu znamená vstúpiť do farebnej záhrady, vytvorenej z desiatok kilometrov koralov. Vedci dokonca zistili, že v okolí ostrova žije ešte viac druhov živočíchov, než v austrálskej Veľkej koralovej bariére.

Ostrov je skvelý aj na prechádzky, napríklad vyšľapať na najvyšší vrch Manucoco je kvôli prevýšeniu dosť zaberák, aj keď má iba 999 m. Odporúčam ubytovanie u Barryho v jeho bambusových chatkách hneď na pláži. Prenájom lode na šnorchlovanie stojí 10$ a maska s plutvami ďalšie 3$.

Ako sa sem dostať?

Najlacnejšia možnosť je veľký trajekt Nakroma, ktorý však chodí iba v sobotu na otočku. Jednosmerne stojí cesta 4$. Z Dilí vyráža ráno o 8:00 a o 15:00 sa vracia späť. Cesta trvá asi 2 hodiny, záleží od rozbúrenosti mora.

Rýchlejší, no drahší spôsob je speedboat. V sobotu a nedeľu sem jazdí nový prepravca Dragon Star, cena je 10$ jednosmerne, odchody rovnaké, 8:00 smer Ataúro a 15:00 naspäť do Dilí. Ak sa nemôžete fixovať na víkend, každý deň o 7:30 jazdí z Dilí Compass Charter Boat, ktorá stojí 45$ jednosmerne.

Majte oči na stopkách, pretože v tejto oblasti sa dajú vidieť delfíny. Videla som ich, no nestihla odfotiť. 

3. Maubisse

Horská dedinka sa stala skvelou zastávkou s osviežujúcim počasím. Je tu iba jeden trh, niekoľko malých stánkov a hory. Tu som zažila, aké je to byť jediný turista široko ďaleko.

Pri prechádzke ma lámavou angličtinou oslovil mladík menom Gil. Bol taký šťastný, že vidí cudzinca, že mi začal rozprávať, ako chodil rok do inštitútu, kde sa učil angličtinu, aby sa mohol presťahovať do hlavného mesta a pracovať v cestovnom ruchu. Maubisse leží 4 hodiny od hlavného mesta a Gil tam ešte nikdy nebol. Jeho mama ma ponúkla kávou, porozprávali sme sa, prešiel sa so mnou po dedine.

Ubytovať sa dá v Café Maubisse hneď oproti kostolu, v Pousada de Maubisse, ktorá bola v čase mojej návštevy vo finalizácii rekonštrukcie. Ja som sa ubytovala v guesthouse hneď pri vstupe do dediny, je to veľký novopostavený zelený dom. Izba s raňajkami stála 20$. Cesta anggunou z terminálu Taibessi z Dilí stála 3$.

4. Hatobuilico & Mount Ramelau

Ambiciózneho plánu vystúpiť na najvyššiu horu Mount Ramelau počas najhoršieho mesiaca obdobia dažďov, som sa nechcela vzdať. Pripojila sa ku mne aj Austrálčanka Jess, s ktorou som sa spoznala v hosteli v Dilí.

Problém je, že cesty sú tak príšerné, že do Hatobuilico, kde výstup začína, nejazdí žiadny autobus. Na 81. kilometri cesty z Dilí zoskakujeme z angguny a vydávame sa na 18-kilometrovú trasu. V stredu a sobotu býva v dedine trh, je teda väčšia šanca, že by mohlo ísť nejaké auto, ktoré by nás mohlo zviezť. Bolo však už poobede, pršalo a nikoho nikde.

Poctivo sme za 4 hodiny dokráčali totálne premočené a uzimené do Pousady Alecrim Namrau, kde sme za 20$ dostali nocľah s teplou vodou, večeru a raňajky.

Majiteľ sa nás vôbec nepýtal, či chceme sprievodcu a podľa článkov, ktoré sme si naštudovali sme usúdili, že to zvládneme aj bez neho. Jediná prekážka bol dážď, vtedy by sme to zbytočne neriskovali.

2:45 v noci zvoní budík, aby sme sa vyzbrojené zimnými bundami a lampášmi vydali na 2-hodinový výstup na vrchol 2986 metrov vysokej hory Ramelau. Tešili sme sa, že sa vyjasnilo a nepršalo, no asi po hodine bolo bahno na ceste už neznesiteľné a zabárali sme sa doň až po členky.

Nikde nikoho, kto by nám povedal, či bude cesta stále takáto, navyše sa rozpršalo. Rozhodli sme sa teda vrátiť. Nevyspaté a unavené sme si dali raňajky a vyrazili na 18-kilometrovú cestu späť. Verili sme, že teraz už musíme mať šťastie a nejaké auto určite bude prechádzať okolo. Ešte sme ani nevyšli z Hatobuilico a už pri nás zastavuje pick-up a ponúka odvoz. Pfuuu.

Zviezli nás 11 kilometrov, zvyšných 7 sme za necelú hodinku odkráčali a čakali na anggunu späť do Dilí. Tá sa po chvíli objavila a po 5 hodinách sme vystupovali na rovnakom termináli Taibessi. Cesta stále 4$.

Čo ešte bolo na mojom zozname, no nestihla som

5. Jaco Island

Na najvýchodnejšom cípe Východného Timoru leží maličký ostrov, ktorý je dokonalým pohľadnicovým rajom. Palmy, biely piesok a tyrkysové more – jednoducho všetko, čo si predstavujete pod rajským oddychom. Má to však háčik.

Dostať sa sem je tak neuveriteľne komplikované, že veľa turistov si to rozmyslí. Autobusom alebo anggunou sa dá dostať do Tutualy, ktorá je najbližšie väčšie mesto. Cesty sú v katastrofálnom stave, tak sa treba pripraviť na dobrodružstvo. Z Tutualy je treba sa dostať 8 kilometrov po totálne zničenej ceste do pláž Walu, kde lokálna komunita ponúka ubytovanie.

Na Jaco Island sa nedá prespať, pretože ostrov je považovaný za posvätný a akákoľvek výstavba je na ňom zakázaná. Ráno si teda odchytíte lokálneho rybára, ktorý vás za 10$ odvezie na ostrov a večer sa zasa vrátite. Voda a piesok sú nádherné, rovnako ako skvelé podmienky na šnorchlovanie.

6. Baucau

Druhé najväčšie mesto Východného Timoru bolo nazývané aj Vila Salazar po portugalskom diktátorovi. Má krásnu zrekonštruovanú budovu bývalej tržnice, v ktorej majú teraz kancelárie úradníci, niekoľko stavieb z koloniálnej éry. Ak vám nevadí, odšlapať si 5 kilometrov, odmenou bude pláž Wataboo.

7. Lospalos

Malá dedinka, ktorú ľudia využívajú ako zastávku na ceste do Tutualy a ostrov Jaco. Zaujímavá je lokálna architektúra, domy “na stračej nohe”, ktoré sa nazývajú Fataluku.

Východný Timor je krajina, na ktorú si veľa cestovateľov netrúfne. Jej divokosť prinúti ísť za limity, no odmena na seba nenechá dlho čakať. 

Nové články plné tipov, zaujímavých miest a inšpirácie priamo do tvojej schránky!

Leave this field empty if you're human: