Wae Rebo – noc v džungli s tradičnými kmeňmi

Cesta do Wae Rebo bola dlhá, únavná, ale ako to už býva, za vynaloženú námahu prišla zaslúžená odmena. Nie každý deň sa naskytne šanca stráviť noc s kmeňom žijúcim v džungli, ďaleko od civilizácie.

Cestovanie v čase

Wae Rebo je izolovaná osada, ukrytá v džungli v časti Manggarai na ostrove Flores. Dedina sa nachádza v nadmorskej výške asi 1100 metrov, široko ďaleko nie je nič okrem hôr a rýchlo nadobudnete pocit, že ste sa vrátili o pár storočí dozadu.

Celkovo cesta autom z Labuan Bajo trvala 7 hodín. Po príchode na parkovisko sme obuli tenisky a šľapali viac ako 2 hodiny džungľou do strmého kopca. V diaľke sme zrazu uvideli, ako sa pred nami črtajú strechy tradičných domov, ktoré sa volajú Mbaru Niang. Aktuálne ich je vo Wae Rebo 7, z toho jeden hlavný slúži na vítanie hostí, stretnutia domácich a ceremónie.

Pred vstupom do dediny a ceremóniou na privítanie hostí, je zakázané fotiť. Z kopca náš sprievodca dáva buchaním o bambusové drevo znamenie, že návštevníci prichádzajú. Kráčame teda dolu kopcom a pri vstupe nás už víta náčelník Alex.

Vchádzame do hlavnej budovy, kde Alex vykoná uvítaciu ceremóniu, ktorá sa volá Waelu. Modlí sa k predkom, víta nás v jeho rodine a prosí ich, aby nás ochraňovali nielen počas pobytu, ale aj na našich ďalších cestách. Všetci sme sa zhodli, že z Alexa sálala neuveriteľná energia, ktorá sa rozplývala po celej miestnosti. 

Následne nás privíta Marcel, ktorý sa nám venoval počas celého pobytu. Dali sme si spoločne kávu, ktorú tu pestujú a večeru, pripravenú z asi najorganickejších surovín, aké si dokážete predstaviť.

Marcel, ktorý žije vo Wae Rebo a Carlos, náš kamoš z Labuan Bajo

Počas večere nám Marcel vysvetľuje, ako dedina vznikla. História sa datuje asi 1200 rokov do minulosti. Založenie dediny je spájané s príchodom predka Modo zo západnej Sumatry. Domáci veria, že ich predkovia sú v dedine stále prítomní a chránia ich, preto im pravidelne prinášajú obety.

Aktuálne vo Wae Rebo žije 19. generácia a celkovo 8 kmeňov.

Vysvetlil nám tiež lokálnu architektúru. Tradičné domy Mbaru Niang majú 5 častí, pričom každá plní iný účel. Na prízemii sa stretávajú a spia ľudia, vyššie poschodia slúžia na uskladnenie potravín. V roku 2007 boli takmer zničené, pretože domáci ich kvôli vysokým nákladom na rekonštrukciu nedokázali opraviť. Nakoniec sa ich podarilo zachrániť a zrenovovať.

Takto vyzerá vnútro domu, kde sme jedli aj spali.

V dedine žijú iba dospelí a malé deti predškolského veku. Ostatné deti bývajú v najbližšej dedine, kde počas týždňa chodia do školy a každú sobotu sa vracajú späť.

Keď sa zotmelo, vyšli sme von, ľahli si do trávy a asi pol hodinu pozorovali jasné nebo plné hviezd. Úplne prázdna hlava, len prítomný moment. Izolácia má aj svoje pozitívne stránky. 

Klíma vo Wae Rebo je chladnejšia než je na Indonéziu zvykom. Zababušili sme sa do deky už o deviatej večer spali. Neviem, či to bolo chladnejším počasím, únavou z cesty alebo totálnym vypnutím, no za poslednú dobu som tu zažila jeden z najkvalitnejších spánkov. Ráno som už 5:45 sedela vonku, pozerala sa na pomaly miznúcu hmlu a stúpajúce slnko.

Je obdivuhodné, v akej izolácii dokážu prežívať a ako si aj napriek rastúcemu záujmu turistov zachovávajú lokálne tradície. 

Koľko to stojí

Najlacnejšie je nájsť ďalších cestovateľov a zložiť sa na auto so šoférom, potom vás cesta výjde na pár eur. Samotný nocľah s večerou a raňajkami stojí 325.000 IDR (cca 23 €) + 50.000 IDR (cca 3,50 €) vstup za celú skupinu.

Celá naša partička – neviem, či je to slnkom alebo Áziou, ale tuším sa mi zmenšili oči 🙂