Rok 2016: čože si mi priniesol?

Foto: Amaranta Aguilar

Veľa ľudí chce rýchlo preskočiť do Nového roka, no pre mňa je rekapitulácia príjemné obzretie sa a istá forma sebareflexie. Myslím, že je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo sa nám podarilo, aké lekcie sme dostali a ako sme sa oproti predchádzajúcemu roku zmenili. Hlavne dnes, kedy všetko plynie pomedzi prsty tak rýchlo, že zabúdame na úspechy, na pozitívne maličkosti, ktoré sprevádzali naše dni počas uplynulého roka.

Je vtipné čítať zhrnutie, ktoré som písala presne pred rokom, z rovnakého ostrova, plná očakávaní, ako bude pokračovať môj život po veľkom rozhodnutí opustiť prácu. Zamyslela som sa nad tým, čo rok 2016 pre mňa znamenal a aké zmeny priniesol.

Čo sa mi tento rok podarilo urobiť, vytvoriť, na čo som pyšná?

Práca

Začať pracovať ako freelancer považujem za jedno z najdôležitejších rozhodnutí. Túžila som po takejto slobode veľmi dlho a vravela si, že aj keď to nevyjde, sklopím uši a pokorne sa vrátim do zamestnania. Teraz nehovorím, že to nie je v budúcnosti možné, no v roku 2016 sa mi podarilo uživiť len vďaka práci pre klientov, ktorým som pomohla manažovať ich projekty, tvoriť weby a obsah pre ich zákazníkov, zvyšovať návštevnosť.

Nech už práca freelancera vyzerá akokoľvek ideálne, nie je to vždy tak a veľakrát som makala oveľa viac, než v starej práci. Výsledky však stoja za to a pred rokom by mi nikdy nenapadlo, že moje články budú svietiť na webe www.sme.sk (napr. tento o Lisabone).

Nadviazala som spoluprácu so zaujímavými ľuďmi, z ktorých sa veľmi teším, pretože každý projekt posúva moje schopnosti ďalej.

6-týždňov na Slovensku

Po celom roku strávenom v Ázii som sa v auguste vrátila domov na Slovensko a nemohla som byť šťastnejšia. Emotívne zvítanie s mojimi rodičmi, stretnutia s kamarátmi, bryndzové halušky a kopec jedla, ktoré behom týždňa vystrelilo ručičku na váhe o 6 kíl vyššie (naštastie, po 2 týždňoch na Bali boli opäť preč).

Pokračovala som mojej tradícii stráviť narodeniny v zahraničí a vybrala sa navštíviť kamarátku Martu do Krakowa. Nemohla som minúť moje rodné mesto Bojnice a deň v kúpeľoch Rajecké Teplice. Možno to vyznie smiešne, ale zrazu mi boli všetky tie ihličnaté lesy, kopce a lúky veľmi vzácne, keďže rok som sa pozerala len na ryžové polia.

Najvtipnejšie boli prednášky o Bali v dvoch základných školách, dokonca aj v tej, kde som sa učila čítať a písať ja. Musím uznať, že práca učiteľa je nesmierne ťažká a po 5 vyučovacích hodinách prednášania som sa vrátila domov a odpadla od únavy do postele. Decká sú fantastické publikum, veľmi som si užila ich zvedavé otázky.

Pred odchodom späť na Bali sa mi ešte podarilo zúčastniť Affiliate konferencie v Bratislave, čo bolo veľmi zaujímavé, keďže som manažovala 2 affiliate weby.

Cestovanie

V apríli sa mi podarilo splniť si veľký cestovateľský sen – navštíviť Borneo a vidieť orangutany. V lietadle som si spomenula na časy, keď som ako malé dieťa blúdila prstom na mape a táto časť sveta sa zdala tak veľmi ďaleko. Pár rokov na to sa plavím po rieke a pozerám na divé slony, krokodíly a orangutany na stromoch.

Okrem toho som precestovala niekoľko ostrovov v Indonézii, navštívila Singapúr, Londýn. Moje ďalšie plány museli byť na čas pozastavené. Nižšie dôvod prečo.

Aké prekážky sa mi podarilo prekonať?

Niektoré z nich boli nenahraditeľné skúsenosti, niektoré mi zasa spôsobili ťažké chvíle, ktoré jednoducho k životu patria.

Najväčšia lekcia pre mňa bola, najmä v úvode roka, že si musím príjem zabezpečiť z rôznych zdrojov a nespoliehať sa na jedného klienta. My ľudia máme tendenciu uspokojiť sa s tým čo máme až kým nejde do tuhého. Mne hrozilo, že prídem aj o toho jedného klienta, takže neostávalo nič iné a po intenzívnej sebareflexii som začala makať a klienti prišli.

Ďalšia veľká prekážka zastavila moje cestovateľské plány, ktoré sa mali uskutočniť po skončení školy. Nebudem zachádzať do detailov, no v skratke som bola okradnutá a prišla som o pas. Áno, na chvíľu ma to zobralo, pretože ma čakala cesta do Thajska a Mjanmarska. Namiesto toho som absolvovala 3 mesiace vybavovania na ambasáde, imigračnom úrade. Ani neviem kde sa vo mne našla sila jednoducho sa totálne neopustiť a jednoducho ísť ďalej.

Vravela som si, že to má nejaký zmysel a pre niečo sa to stalo. O pár týždňov na to som dostala kontakt, poslala novú prihlášku a dostala predĺženie štipendia na ďalší rok. Čo viac dodať.

Čo si chcem vziať do roku 2017?

Nestanovujem si žiadne predsavzatia, nikdy neboli pre mňa žiadnou motiváciou. Radšej sa inšpirujem počas roka, stanovujem si čiastkové ciele, na ktorých makám priebežne.

Verím, že ďalší rok ma posunie pracovne opäť cez nové výzvy a moje texty a články budú čítať ľudia na ďalších weboch.

Chcem ďalej robiť kreatívne veci a udržať si pozitívny prístup aj v obdobiach kedy cítim, že by som celému svetu najradšej treskla dverami pred nosom. Vždy to stačí rozdýchať a opäť tie dvere s úsmevom otvoriť.

Plánujem pokračovať v rozširovaní svojich skills – aktuálne sa učím HTML a vrátila som sa k portugalčine, ktorá popri indonézštine ostala trošku zanedbaná.

Nechcem opäť stratiť motiváciu kvôli prepracovanosti. Áno, píšem rada, ale work & relax balance musí byť zachovaný. Naordinovala som si pravidelné offline dni na dobíjanie bateriek.

Ďakujem každému jednému z vás za čas, ktorý ste strávili čítaním článkov, písaním komentárov a želám vám, aby rok 2017 bol ten, kedy odhodíte to, čo vás brzdí a urobíte niečo neobvyklé, nové, len tak pre radosť.

Aký bol váš rok 2016? Na čo ste pyšní a čo sa ukázalo ako dobrá lekcia? Dajte mi vedieť 🙂

Rok 2016 bol zaujímavý aj pre ďalších ľudí, či už cestovateľov alebo podnikateľov. Tieto zhrnutia som čítala a vy by ste mali tiež: 

• Peter Chodelka
• Jiří Rostecký
• Michal Truban
• Roland Vojkovský
• Radek Strouhal
• Pavel Drábek
• Hogy
• Johnny Ward
• Tomáš Zdražil